Naspäť hore

História


Obsah:

História požiarnej ochrany v Hranovnici

Požiarna zbrojnica

História požiarnej ochrany v Hranovnici

Oheň pomáhal ľuďom odpradávna. Hrial, umožňoval prípravu potravín, bol pomocníkom pri získavaní a spracovaní životných potrieb, hlavne pracovných nástrojov. Bol ľuďom dobrým sluhom, ale často bol aj zlým pánom. Stával sa často nezvládnuteľným živlom, ničil materiálne hodnoty a ohrozoval životy ľudí. Ľudia sa nepoddávali a hneď s časom využitia ohňa začali bojovať aj proti jeho ničivej sile. Od začiatku sa bránili prostriedkami, ktoré zodpovedali stupňu vývoja spoločnosti, v ktorej žili. Strach pred požiarmi prinútil úrady sprísniť zákonné opatrenia. V obecnom zastupiteľstve bol poverený jeden jeho člen kontrolou dodržiavanie protipožiarnych predpisov. Po jednoduchej hasiacej technike nastupovala zložitejšia a hlavne účinnejšia.

Záznamy o požiarnych katastrofách uvádzajú najväčšie požiare v Hranovnici v týchto rokoch:

Dedina ako každá iná bola od svojho p očiatku celá postavená z dreva, až omnoho neskoršie sa začali stavať m urované domy. Po stáročia deninu poznačovali a ničili menšie alebo veľké požiare, tým padla za obeť celá obec. O tom, že nešťastia v podobe požiarov na ľudí prichádzali a tí po nich bez príbytkov zostávali, aby hneď po rozplynutí dymu a odstránení spálenín začali nanovo stavať svoje obydlia, nadšene túžiac po obnove a zveľadení obce, svedčí zaschnutý atrament na zažltnutých stránkach starých listín, zachytených do riadkov očitými svedkami nie na znak súcitu s postihnutými, ale na znak zachovania a obnovy toho, čo ľahlo popolom, ale aj na znak rozrastania a rozširovania malej obce rastom počtu jej obyvateľov, ktorí sa hlásili do života v obnovenej alebo v novopostavenej chalupe. Nech bola doba aká chcela, ľudia nikdy nes tratili lásku k s vojmu pevnému bodu a keď aj chcené alebo nechcené okolnosti ich prinútili vydať sa na cesty, vždy sa k svojmu pevnému bodu vrátili. Tým pevným bodom bol rodinný domček. On bol istotou, okolo neho sa točil celý ich život. Ľudia sa tu rodili a tu aj zomierali. Aj keď to neboli honosné st avby, dom bol výsledkom ľudského úsilia a ci tlivého pomeru ruky k hmote. Boli to často len malé domčeky s malými okienkami, vytvárané vznešeným citom pre čist otua krásu bývania. Väčšie či menšie požiare ohrozovali obyvateľov obce skoro každý rok . Požiare boli časté a následné škody vždy veľké. Požiare vznikali najm ä pri svietení petrolejovými lampami alebo sviečkami v maštaliach, stodolách a od nedostatočného udržiavania komínov. Hranovničania nechránili len seba, ale aj susedov. Pri ničivom požiari K ubách v roku 1919 za pomoci kubašského učiteľa zachraňovali zvony a hodiny z veže aj Hranovničania. Kubašania sa roztrúsili po okolitých obciach. Hranovničania postihnutým Kubašanom darovali jedného býka. Pri likvidácii požiaru v roku 1926 v Hranovnici pomáhali aj Kubašania.

Záznam o založení ohňohasičského spolku sa nezachoval. Na základe vyjadrenia najstarších / v roku 1979/ obyvateľov Hranovnice / 95-ročný Martin Valluš a 92-ročný Ján Hlavčák i ďalších/ môžeme presne určiť, že rok 1886 bol rokom založenia dobrovoľného hasičského spolku. Z listín je zrejmé, že už aj predtým obec venovala ohňohasičstvu náležitú pozornosť

list o založeni požiarnej ochrany

O starostlivosti obecnej vrchnosti o boj proti požiarom svedči záznam v obecnej účtovnej knihe z roku 1874. Čo m ôže svedčiť o tom, že hasiči boli organizovani.

list o založeni požiarnej ochrany

Jedným zo zakladateľov hasičského spolku a zároveň aj prvým veliteľom bol knihár Andreás Urban, pokladníkom Martin Budický. Z tohto obdobia založenia spolku možno spomenúť Johana Šulíka a Jánoša Šoltýsa, Jozefa Urbana. Mateja Liptaja, Jána Pavligu. Jána Sabu, Martina Benku, Jána Račeka, Jána Štolca, Jána Liptaja. Martina Valluša, Jána Hlavčáka, Jána Uhrina, Martina Štolca, Jána Gavaléra, Jozefa Slavkovského /uvádzaní v „knihe fajermanských rachunkov“/. Druhým veliteľom bol Martin Benko. Pomenovanie funkcii bolo najskôr nemecké, neskôr maďarské. V prvých rokoch činnosti založeného spolku bola využívaná „sykavka“ z predchádzajúcich rokov. Bola drevená a veľmi jednoduchá. Druhá striekačka, v poradí prvá spolková, bola zakúpená roku 1893. Do obidvoch sa musela voda nosiť vo vedrách z potoka a liala sa do nádrže, z ktorej ju už piesty tlačili do hadíc na použitie hasenia. V poradí tretia striekačka ťahaná koňmi bola zakúpená v roku 1902 , keď bol notárom Juraj Farkaš a veliteľom Michal Chovan. Objednať ju boli osobne richtár s notárom v Pešti. V tomto roku určil richtár platenie povinnej hasičskej dane, aby spolok mohol i naďalej žiť a zdokonaľovať jeho vybavenie. Bol spracovaný aj zoznam mužov, ktorí museli nastúpiť na cvičenie k hasičom.

vysvätenie práporu 1918 1930 vysvätenie práporu 1994 vysvätenie práporu a svätého Floriána 2002

Zbor mal vlastnú dychovú hudbu. Pri založení mala dychová hudba 19 členov, neskoršie bola doplnená na 22 členov. Kapelníkom dychovej hudby bol Jozef Lelek, strojník na hranovníckej píle. Hudba hrala prvýkrát na pohrebe Jurajovi Malatinovi 7. decembra 1930. Ďalej hudba účinkovala na zábavách, svadbách, účinkovala nielen v Hranovnici, ale aj v okolitých obciach, v Poprade a v Ružomberku. Dychová hudba ukončila svoju činnosť v posledných vojnových dňoch roku 1945. Podnet na zakúpenie prvej motorovej striekačky dal požiar z roku 1926, ktorý patril medzi najväčšie požiare v histórií obce. Striekačka bola zakúpená 3. decembra 1929. Po druhej svetovej vojne bol založený Dobrovoľný hasičský zbor.Dobrovoľné hasičské zbory sa stali súčasťou Československého zboru požiarnej ochrany a boli premenované na miestne jednotky ČSPO, neskoršie na miestne dobrovoľné požiarne zbory, potom na Zväz požiarnej ochrany /ZO Hranovnica/. Po názve DPO – ZO Hranovnica v roku 1993 mení základná organizácia názov na Dobrovoľný požiarny zbor Hranovnica, od roku 2002 organizácia nesie názov Dobrovoľný hasičský zbor Hranovnica.

Požiarna zbrojnica

Prvá požiarna zbrojnica slúžila až do roku 1955. V tomto roku bola odovzdaná verejnosti nová požiarna zbrojnica postavená nákladom 169 000 Kčs. Požiarny zbor bol vybavený novou požiarnou technikou. K dispozícii bolo špeciálne skriňové motorové vozidlo T-805 s kompletným vybavením, boli dodané nové motorové striekačky. Motorová striekačka PPS 12 bola zakúpená 1968.

požiarna zbrojnica požiarna zbrojnica

Vyššie spomínaná požiarna zbrojnica sa v roku 1979 skoro do základov zbúrala a na jej mieste sa postavila nová požiarna zbrojnica. S prístavbou na požiarnej zbrojnici sa začalo v septembri 1978.

požiarna zbrojnica požiarna zbrojnica

13.decembra 1980 sa odovzdáva verejnosti. Nová poschodová budova požiarnej zbrojnice sa postavila v rámci investičnej akcie „ Z “ . Jej nadobúdacia hodnota predstavuje 1 153 000 Kčs, štát na ňu vynaložil 762 000 Kčs. Na tejto akcii pracovali občania obce, spoločenské organizácie, najmä však členovia ZO ZPO v Hranovnici, ktorí pri jej výstavbe bezplatne odpracovali 13 429 brigádnických hodín.

požiarna zbrojnica požiarna zbrojnica požiarna zbrojnica

Nová budova je poschodová, má na prízemí tri veľké garáže, kotolňu, sklad pre individuálne protichemické prostriedky so samostatným vchodom, dvoma miestnosťami a sociálne zariadenie. Na poschodí sú štyri veľké miestnosti, kompletné sociálne zariadenie a sklad pre požiarnikov. Na úplné dokončenie okolo stavby sa previedli práce: vybudovanie ochranného múra proti povodňovým vodám Vernárky v dĺžke 60 b. m., urobenie záchytu vody na Vernárke pre prípad požiaru, ohrada novostavby a iné vonkajšie práce. Zhotovili sa regále na požiarne rovnošaty a požiarne náčinie, upravil sa dvor a odstránil sa zhotovený sklad počas výstavby požiarnej zbrojnice. Pribúda ďalšia technika – cisterna CAS 32 na podvozku T 138. V roku 1990 je zakúpené špeciálne vozidlo určené pre požiarnikov AVIA 31 s príslušenstvom.

© 2017 • Filip Brosman, Róbert Suržin • Všetky práva vyhradené • Aktualizované 5.3.2017